Poníky sa menia-6 kapitola

26. září 2013 v 16:04 | Ziberlee |  príbehy
ďalšia dlho očakávaná časť mojej poviedky XD. Tak príjemné čítanie. (Viem nieje to nič moc ale snažila som sa)

Po raňajkách Ziberlee vyšla von. Korten išiel opravovať strechu. Boli na nej samé diery a tak šla za Zecorou.

Zecora bola super , dalo sa s ňou dobre porozprávať a dohodli sa na tom, že Zecora jej tajomstvo neprezradí. Za ten čas čo tu Ziberlee bývala si našla pár cestičiek kde nie je moc príšer. Zrovna po jednej takej išla. Vyšla z poza kríkov a uvidela jej dom. Išla smerom ku dverám, keď si všimla, že za domom je ktosi v plášti. "Zecora." Zvolala na poníka v plášti ale tá ju akoby nepočula. Ziberlee sa teda rozbehla za ňou a kričala: "Zecora tu som." Pribehla ku postave v plášti a chytila ju,
pozrela sa jej na tvár ale nevidela Zecoru. Bola to biela zebra a modrými pruhmi. "Po....počkaj kto si? Ako sa voláš?" No kým bola Ziberlee prekvapená zebra v plášti si hneď zatiahla kapucňu, vytrhla sa z jej zovretia a utiekla. "Hej počkaj, kto si?" Kričala Ziberlee a rozbehla sa za ňou. Nedobehla ju však a videla už len ako kúsok plášťa mizne v kríkoch. Chcela ju ešte nájsť ale zmizla bez stopy. Vrátila sa späť ku Zecorinmu domu. Zaklopala a vošla dnu. Zecora zrovna sedela a meditovala. Otvorila jedno oko prehliadla si kto prišiel, potom oko opäť zatvorila. "Ahoj Zecora." pozdravila ju Ziberlee. "Kto je tá zebra ktorá bola pred tvojím domom?" Zecora otvorila obe oči a postavila sa. "Tak ako tvoje tajomstvo vyzradiť nesmiem, jej je rovnako dôležité." Ziberlee sa jej ešte chcela niečo opýtať ale už aj zabudla čo. Vyšla von chcela sa vydať zebru hľadať no vedela, že je to márne a iba by zablúdila a tak sa uberala sa cestou domov no potom začula náraz. Rozbehla sa za tím čudným zvukom. Na chvíľu zastavila, nevedela kam ďalej. Zrazu začula tiché šomranie a tak sa vydala za tím zvukom. Uvidela tú zebru ktorú predtým stretla pri Zecore. Pribehla ku nej. "Hej to si ty. To ty si bola pri Zecore." Zebra sa zľakla. Pozrela na ňu a zamrmlala: "Nie, ja som iba predstava pretože si hladná." Ziberlee sa na ňu začudovane pozrela. "Ja som práve raňajkovala. Nie som hladná." "Nie, to si myslíš len ty .ja som ....no....imaginárna." Zib sa ku nej priblížila a štuchla ju. "Vidíš? Môžem sa ťa dotknúť takže nie si imaginárna." zebra od nej uskočila a zase sa ozvala: "Ale som. Svojho výmyslu sa môžeš dotknúť len ty." "O čom to tu prosím ťa hovoríš? Divnejšieho poníka som nikdy nevidela." "A nikdy neuvidíš." Zib bola dosť prekvapená z toho čo videla. Dosť ju hnevalo, že si táto zebra myslí, že ju tak rýchlo oklame. "Ja ťa vidím. nie si prelud tak prečo to vravíš?." Teraz už kričala lebo myslela, že krikom z nej dostane viac. Zebra sklopila uši. "No ..ja neviem. Lebo nie som skutočná." Vtedy si Zib uvedomila, že možno nemala byť od začiatku taká hrubá. "Ehm, prepáč nechcela som kričať." Na zebre bolo vidno aká je nervózna. "Prečo nechceš aby som o tebe vedela?" Opýtala sa Ziberlee teraz trochu kľudnejšie. "A prečo sa s tebou vôbec rozprávam?" Odpovedala zebra. Ziberlee si len vzdichla a neodpovedala. "Ehm ...prepáč. ...ja...som Lovera." "Ja som Ziberlee." povedala a podala jej kopyto. Lovera jej však svoje nepodala. "Nemala by som s tebou hovoriť." odvrkla. "A prečo?" Ziberlee bola trochu smutná, že sa s ňou Lovera nechce baviť. Bola jej celkom sympatická. A okrem toho bola rada, že spoznala ďalšiu zebru. "To ti nemôžem povedať." Odpovedala na jej otázku Lovera. "Tak prečo bývaš v Everfree keď si taký strachopud?" opýtala sa a pobavene sa na ňu pozrela. "Pretože .....no som samotár." Ziberlee si až teraz všimla jaskyňu a ukázala na ňu "Prečo nejdeš do vnútra?" Lovera sa začala vyhovárať. "Noo..... lebo je tam veľa pavúkov a okrem toho tam žije Ursa Major. Takže by sme mali ísť preč." Ako to povedala išla do lesa preč od jaskyne. Ziberlee ju nasledovala. Dosť nad ňou rozmýšľala. Zdalo sa jej, že klame. Nevedela prečo ale bol to taký vnútorný pocit. Lovera sa na ňu otočila a vážne jej povedala: "Nikdy si ma nevidela dobre?" "Prečo? Ja o tebe nikomu nepoviem, neboj." Zaklamala aby vyzerala dôveryhodne. "Hovorím ti nenávidím spoločnosť." "Takže ty žiješ úplne sama?" podozrievavo sa jej pýtala Ziberlee. "Áno." "A kde bývaš?" Pýtala sa jej. Chcela ju na niečom nachytať aby si dokázala, že ona klame. "No cez deň sa potulujem po Everfree a cez noc spávam v jaskyni." "Fakt? a ukážeš mi tú jaskyňu?" "No. Ja vlastne spávam každú noc v inej." povedala Lovera a vážne sa na ňu pozrela pohľadom ktorí akoby hovoril prosím už sa ma nepýtaj. " Len snívaj ďalej." pomyslela si Ziberlee a zas začala zabŕdať. "Tak mi ukáž jaskyňu v ktorej si spala naposledy." "Dobre." zamrmlala dosť nahnevane Lovera a začala viesť Zib lesom ku jednej jaskyni na kopci. Po chvíli stúpania do kopca sa objavili pred spomínanou jaskyňou. Zdalo sa, že je neobývaná. Zib si ju zvonku premerala a pomaly začala vchádzať do vnútra. Jej oči si ešte neprivykli na tmu a tak videla len čierňavu. Lovera zatiaľ bola pred jaskyňou a zvažovala, že je ten správny čas na útek. Už sa chystala nenápadne vypariť keď zrazu vybehla vystrašená Ziberlee s krikom von. "Tam....vovnútri....." vystrašene koktala. "Čo tam je?!" vyhŕkla na ňu Lovera ktorá bola nešťastná zo zmareného pokusu o útek. "Vlk!" zakričala Ziberlee a ukázala na jaskyňu. Lovera pomaly vošla dovnútra. "To si ty?" ozvalo sa priateľsky z jaskyne. Zib sa pomaly odhodlala a vošla do vnútra kde uvidela Loveru ako toho vlka hladká. "Ehm som z toho mimo." zamrmlala si a nechápala čo práve vidí. "toto je moje domáce zviera. Je to Khaalashee." "Ahá. Jasné. No je pekná." povedala a priblížila sa aby ju pohladkala. Bola naštvaná pretože sa jej najprv zľakla. "No dobre Lovera ja už pôjdem domov. Som rada, že som ťa spoznala." Nemala chuť s touto bytosťou stráviť ďalší čas. Bola istá tým , že Lovera s ňou už tiež nechce stráviť ďalší čas. Vyšla z jaskyne no hneď sa zarazila. Nevedela totiž ako sa dostať späť. "Lovera? Prepáč, že ťa ešte otravujem ale...." "Čo ale?" odpovedala Lovera ktorej už tieto hlúpe otázky liezli na nervy. " Ja neviem ako sa dostať späť." Lovera len prevrátila očami. "Zavediem ťa späť ku Zecorinmu domu." "Dobre ďakujem ti." usmiala sa Zib. Lovera ju viedla lesom a Zib pomaly spoznávala okolie. Celá cesta prešla bez jediného slova. Keď sa Zib rozhodla niečo povedať zrovna sa z kľukatej cesty vynorili pred Zecoriním domom. "Dobre, sme tu. Tak ahoj." Povedala Lovera a hneď sa aj otočila a išla cestou niekde do lesa. "Ahoj." povedala priateľsky Zib a prišla ku ceste ktorá viedla priamo k jej chatrči. Prešla po nej za najbližším stromom sa schovala. Počkala kým Lovera odíde dosť ďaleko aby ju nevidela a hneď sa rozbehla za ňou aby ju sledovala. Schovávala sa za kríky a stromy až kým neprišli ku jaskyni kde ju predtým stretla. schovala sa za krík a pozorovala čo sa deje. Lovera sa kopytami dotíkala niečoho čo ju do jaskyne nechcelo pustiť. Vyzeralo to ako neviditeľný štít. Po chvíli ohmatávania však akoby našla dieru ktorou prešla a hneď zmizla v jaskyni. Po pár minútach čakania sa Zib uistila, že už odtiaľ nevíde a rozbehla sa ku tomu štítu. Opatrne ho ohmatala. Naozaj to bolo niečo ako štít. "Niekde to musí byť." mrmlala si a snažila nájsť dieru. cez ktorú by vošla tak ako Lovera. Po chvíli ohmatávania však začula Kortenov hlas sako volá jej meno. "Určite ma hľadá." povedala si. Pri tomto zážitku naňho úplne zabudla. "Už idem." zakričala aby sa viac nebál a pomaly začala kráčať preč. Po chvíli chôdze sa však otočila aby sa posledný raz pozrela na jaskyňu. "Možno ak nato vylejem nejakí lektvar môžem to rozpustiť." Rozhodne totiž chcela vedieť čo Lovera schováva v tej jaskyni. Zabočila však do zlej strany a tak sa ocitla na inom mieste a nie pri jaskyni. "To není možné!" Povedala si mysliac, že jaskyňa zmizla. " Asi mi už vážne šibe." povedala a rozbehla sa za Kortenom mysliac si, že zjedla niečo jedovaté a všetko sa jej len zdalo.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 mico-grey mico-grey | Web | 26. září 2013 v 17:04 | Reagovat

Dobré ;-) nesedí mi síce trošku to Lovyno správanie, onaje taká milá, ale bolo to pekné :-D

2 Niky Niky | Web | 27. září 2013 v 14:00 | Reagovat

:-) super část Lovera na scéně vážně skvělý :-D

3 Revenge Revenge | Web | 27. září 2013 v 15:08 | Reagovat

Super :D Zebra sisters :3

4 Love Firely Love Firely | 27. září 2013 v 16:14 | Reagovat

je to zajímavé,a prosím podíváš se na muj blog a třeba i něco okomentuješ prosím,muj blog je princesstwilight.blog.cz tak please :-)  :-(

5 Stella Stella | 27. září 2013 v 17:37 | Reagovat

[4]: Netrapoš.

Pekné napísané :)

6 Purple Wish the vampire Purple Wish the vampire | Web | 27. září 2013 v 18:14 | Reagovat

hm..ten štít...že by moje jeskyně? ono varuju..zvláštní,že ti to Lovera neřekla,ale ten štít vytvořila Purple a Lander..a je jedovatej..lol xD to mě dostalo..a jak by mohla najít díru? jeskyně Lovy v poho pustí(jako to pole)

7 ziberlee (neprihlas.) ziberlee (neprihlas.) | 27. září 2013 v 18:58 | Reagovat

[6]: to bolo podľa textovky. Všetki sťažnosti adresuj Lovere :-D ale nie pripúšťam, že som mohla spryviť chybu

8 Lovera Lovera | 28. září 2013 v 10:35 | Reagovat

[7]:No to ano, ale to bylo ještě před tím, než jsem projít mohla :DDDD Zib to zveřejnila pozděěěěě :D

9 Purple Wish the vampire Purple Wish the vampire | Web | 29. září 2013 v 13:06 | Reagovat

[8]: ano,ale tak...díru ti vždy udělá Lander xD

10 Lovýsek Lovýsek | 29. září 2013 v 14:13 | Reagovat

[9]: To máš pravdu xD Moje chyba...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama