Poníky sa menia-5 kapitola

21. srpna 2013 v 13:42 | Ziberlee |  príbehy
No tak táto je dosť čudná :-D a myslím, že väčšinu z vás nebude baviť ale je to proste súčasť príbehu :-D


Poníky sa menia 5. kapitola

"Korten konečne si tu. Chýbal si mi." "Veď aj ty mne" usmial sa na ňu. Ziberlee sa naňho pozrela a povedala: "Poď ideme domov." A naznačila mu aby išiel za ňou. "Prečo si mi v liste nechcela nič povedať?" Ziberlee sa opäť otočila a pozrela sa naňho vážnym pohľadom. "V liste sa to napísať nedalo" opäť sa otočila a viedla Kortena poza Ponyville. Keď už boli za Ponyvillom Korten začal pochybovať o tom kam vlastne idú. "Ehmm Zib? Kam to vlastne ideme?"Ziberlee ho však nepočúvala a išla ďalej. Pomaly prešli lesom až ku domu. Ziberlee otvorila dvere a naznačila Kortenovi aby vošiel. Po ňom vošla aj ona. "Tak? Čo na to hovoríš?"opýtala sa s nadšením. "Noo nevravím, že je to škaredé. Je to tu útulné ale čo tu robíme?! Nehovor mi, že tu bývaš.""Ja tu naozaj bývam! " Korten sa posadil na stoličku a pomaly vydýchol. "Prečo nebývaš v Ponyville s Twilight alebo Pinkie Pie? Vravela si, že sú super. Tak prečo si tu?!"Už pomaly kričal. Ešte nikdy sa takto nesprával. Ziberlee nabehli slzy do očí. Vedela, že to Korten hneď nepochopí ale nemusel byť tak hnusný. "No pretože som zistila, že sa k nim nehodím. Potrebujem byť sama. Chápeš?"S nádejou v hlase sa naňho pozrela. "Hmm áno chápem." povedal a postavil sa. Potrebuješ byť sama. Otvoril dvere a vyšiel von. "Tak ostaň sama." Odrazil sa nohami a vyletel do vzduchu. "p pp počkaj ja....ja som to tak nemyslela." Vybehla z chatky no videla už len ako Korten odlietapreč. Už bolo neskoro. "Korten vráť sa !" zakričala. Posadila sa na chladnú zem a sledovala oblohu. "Možno sa ešte vráti." utešovala samú seba. no nič čakala vonku cez päť minút. Už vedela, že sa nevráti. Pomaly vošla do domu. Treskla za sebou dverami a hodila sa na posteľ. Prúd sĺz jej tiekol dolu lícami. Nevedela čo spraviť. Celú noc preplakala a nad ránom zaspala. V sne sa jej opäť premietal ten hrozný výjav. Ako odišiel. "Nie Korten neodchádzaj!" vykríkla. Pozrela sa okolo seba a zistila, že to bol len sen. Kopýtka mala celé zalepené od sĺz. "Koľko je vlastne hodín." zamrmlala sama pre seba a pozrela sa na veľké nástenné hodiny zavesené nad posteľou. "Pol dvanástej. To aby som začala robiť obed." zasmiala sa. Potrebovala sa niečím rozptýliť a varenie bola prvá vec čo jej napadla. Odvliekla sa do kuchyne. Mala pocit akoby len jeden jediný krok trval celý deň. Bez neho už život nemal zmysel. "Možno ....teda určite sa ešte vráti." utešovala sama seba. Zrazu jej čosi napadlo. Na tvári sa jej objavil úsmev. Rýchlo pohrabala po nejakom pere a papieri. Rýchlosťou svetla odkopla stoličku ku stolu, sadla si na ňu a začala písať:
Ahoj Korten,
Hneváš sa ešte? Ja....ja dúfam, že už nie. Prosím vráť sa.
Rýchlo list vsunula do obálky a poslala ho. Nemala čas na dlhé písanie chcela presnú odpoveď na jedinú otázku. "Určite mal včera len zlú náladu" usmiala sa. Teraz sa už s radosťou vydala do kuchyne aby si spravila obed tešila sa kedy jej Korten odpíše.Mala jednoduchú zeleninovú polievku. Keď sa do sýtosti najedla znovu si ľahla na posteľ a zaspala. Teraz už poriadne. Zaspávala s úsmevom na perách a upadala do hlbokého príjemného spánku. Po chvíli spania jej začalo čosi kvapkať na nos. Nechcela sa však budiť tak sa len otočila a spala ďalej. No kvapkalo na ňu čoraz intenzívnejšie až sa to nedalo vydržať. Prudko otvorila oči a pozrela sa nad seba. "Ach len to nie." Na streche bola diera vo veľkosti jablka a vonku pršalo. "No krása. Kedy sa to tu stihlo objaviť?!" S hundraním vyšla z postele a poriadne sa pretiahla. Išla sa na tú strechu pozrieť z vonku keď skočila na nejaký papier. "Hmm?" pozrela sa dole a odlepila si papier z nohy. Bola to odpoveď na jej list. Celá šťastná zvýskla a rýchlo roztrhla obálku a začala čítať:
Ziberlee, už nie si taká aká si bola. Vrátim sa až vtedy keď budeš opäť tá šťastná a veselá Ziberlee akú som ťa poznal doteraz.

"Čo?!" Ziberlee zúrila. Začala kopať do všetkých vecí čo pred sebou uvidela. " Hlúpa stolička. Hlúpy stôl. Hlúpi Korten. Hlúpe všetko...."Cítila sa hrozne. Zrazu si však všimla, že z obálky vypadlo ešte niečo. Bola to fotka na ktorej bola ona a Korten spolu. Bolo to z čias keď ešte bývala v Canterlote.
Fotku zobrala do kopýt a zvalila sa na zem s prúdom ďalších sĺz. Celú hodinu len ležala na zemi a bezcieľne sledovala strop. Otočila sa a uvidela, že dážď už prestal. Pomaly sa zdvihla zo zeme a rozhodla sa opraviť strechu. Z toľkého plaču bola zoslabnutá. Kým vyliezla na strechu viac krát spadla. ale nemala silu sa nad tím rozčuľovať. Na dieru hodila hrubí igelit a priklincovala ho tam. Zišla dole a ľahla si do postele. Dnes ani včera nič nerobila len plakala a ležala v posteli ale nevládala robiť nič. Pomaly zaspala. Ráno sa zobudila na to, že jej ostré denné slnko udieralo rovno do očí. Bol až extrémne slnečný deň na to akú mala náladu. Išla zísť z postele ale do niečoho kopla. Otočila sa a od údivu takmer odpadla. v posteli vedľa nej ležal Korten. Nato ako doňho kopla sa zobudil. Pár krát zažmurkal aby sa úplne zobudil a potom sa pozrel na Ziberlee a skôr ako stihla niečo povedať objal ju ospravedlňoval sa. "Mala si pravdu. Vo všetkom. Bol som hlúpi ani neviem načo som sa štval. Odpustíš mi to?" pozrel sa na ňu prosebným pohľadom a čakal čo povie. Ziberlee nevedela ako nato odpovedať a po chvíli zo seba vykoktala: "Ehm áno odpúšťam ti." a teraz sa zas ona zavesila na krk jemu. Po chvíľke sa Korten zdvihol a s obrovským úsmevom sa opýtal: "Tak teda čo si dáš na raňajky?"A bolo jasné, že sú už opäť zmierený.

odkazy na base čo som použila toto, a toto
Ha ha ha ako vidíte z tejto časti som spravila telenovelu :-D
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lovýsek Lovýsek | Web | 21. srpna 2013 v 19:24 | Reagovat

Pěkné, takové drama :D

2 Purple Wish the vampire Purple Wish the vampire | Web | 21. srpna 2013 v 23:31 | Reagovat

joo...máš recht..telenovela..chce to něco nového...

3 Stella Stella | 22. srpna 2013 v 14:04 | Reagovat

Pekne napísané, yep, tiež mi to pripomenulo telenovelu :O :D

4 Niky Niky | 22. srpna 2013 v 16:17 | Reagovat

Jupí romantika a to moc pěkně napsaná a musím se přiznat že jsem málem prečela.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama