Poníky sa menia-4 kapitola

19. srpna 2013 v 14:22 | Ziberlee |  príbehy

Poníky sa menia 4. kapitola

" Ja som Mico. Mico Grey". " A ty si Ziberlee však?" "Ehm áno" prekvapene odpovie. Nechápala ako to vedela uhádnuť. Ale kto vie možno mala Mico ako dravec nejakí šiesty zmysel. Pomyslela si a vošla do domu. Mico pomaly išla za ňou. Síce ku Ziberlee cítila až prekvapivú dôveru ale pudy divej zveri jej nahovárali aby dávala pozor na pasce. Pre istotu sa ešte obzrela okolo seba a potom sa otočila na Zib. " Nemáš mäso? Vieš lebo za chvíľu budem musieť vyraziť na lov." Ziberlee porozmýšľa. Pri tej myšlienke ju napne ale premôže sa a odpovie. " V pivnici je dosť potkanov. Stačí?" Mico sa od svojho úteku po prví raz naozajstne usmeje. "Bohate stačí" Opäť sa zahľadí do diaľky a spomína nato ako utiekla. Keď sa na ňu Zib pozrela, pocítila potrebu povedať čo sa stalo. Ako odišla a všetko čo mala na srdci. "Ehm Mico?" Mico sa otočila a pozrela sa na ňu. "Áno?" "Noo," sadla si na posteľ, "ešte pred pár mesiacmi som bola úplne iná. bývala som v Ponyville a kamarátila som sa s Twilight a ostatnými. Ale potom som sa nejako zmenila. Nevravím, že je teraz zo mňa masový vrah ale som proste iná." Pozrela sa na Mico. Čakala, že sa jej vysmeje ale ona sa len chápavo pozrela a povedala. "V tom sme si podobné" Chvíľku bolo len trápne ticho lebo ani jedna nevedela čo má povedať. Po chvíli váhania si Mico odkašlala: " Hej Zib máš nejaké domáce zviera?" Ziberlee sa usmiala. Bola rada, že sa zmenila téma. " Nie nemám. A ty?" "No ja viem, znie to divne ale mala som vlka. Meno nemal ale bol to dobrí spoločník. Pred dvoma rokmi však zomrel ale jeho duch je niekedy so mnou. Hlavne keď niečo potrebujem. Ale okrem toho mám ešte havrana Ravena. Ten je stále pri mne. A vlastne by tu už mal byť. " Mico sa sklonila a pozerala do zeme. Nikto by takej šialenej ako je vlčí duch neveril. "Heh ešte pre mesiacom by som ti neverila a smiala sa ti, že si blázon. ale teraz je už možné všetko." Mico zdvihne hlavu a opäť nasadí svoj znudený výraz. "To je tiež pravda." Zrazu zastrihá ušami a do miestnosti cez otvorené okno vletí čierny havran a zastane Mico na pleci. "Jéj ten je krásny. Keby nemal tak krvilačný výraz v tvári.." Mico má síce stále kamennú tvár ale nedá sa povedať, že by jej to nepolichotilo. " Ehm Zib sme polichotený tvojou spoločnosťou ale už sme hladný a nebol by to pekný pohľad....." "Ahá jasné," povie a už si predstavuje ako Mico loví divú zver ,potom ju trhá na kúsky a žerie, strasie sa od tej hnusnej predstavy a odpovie. " Tak a budete loviť vonku alebo tu v mojej chatke?" Mico sa pozrie na Ravena a potom odpovie: "Dnes by sme uprednostnili potkany ak ti to nebude vadiť." "Dobre ja teraz pôjdem vonku a za takú pol hodinu sa vrátim. Dobre?" "Dobre" Mico cítila to znechutenie v jej hlase ale škvŕkanie v bruchu ju hnalo vpred. Ziberlee pomaly vyšla von a zavrela za sebou dvere. Prišlo jej dosť čudné, že sa za takú chvíľu "skamarátila" s Mico ale čo už. Bol už pomaly večer. "O deviatej musím byť v Ponyville. Mico si musí švihnúť." povedala. A prechádzala sa lesom. Išla cestou ktorú už dobre poznala. Nebolo tu tak veľa príšer ako inde. Po chvíli chôdze sa Zib otočila smerom ku domu. Prišla pred dvere a zaklopala. Bolo čudné, že klope vo vlastnom dome ale nechcela Mico vyrušiť uprostred večere. "Už som hotová. Môžeš vojsť." Ozvalo sa z vnútra. Ziberlee otvorila dvere. ako náhle vojde Raven sa začne dusiť a vypľuje potkaní chvost. " Prepáč chvosty nedokáže stráviť. I keď podľa mňa sú najlepšie." povie a hodí si chvost. Do úst. A užíva si Ziberliin znechutený výraz. "Tak a čo ideme robiť?" Spýtala sa Mico keď prehltla potkaní chvost. "Ja musím ísť do Ponyvillu. Ideš so mnou?" "No síce som prisahala, že už do civilizácie viac nevstúpim ale idem s tebou." "Fajn budeš čosi ako moja ochranka ak by na náš niečo zaútočilo." Mico sa celkom poteší a odpovie: "Jasné aspoň sa trochu zabavím" Vyšli z chatky a vybrali sa cestou smerom do Ponyvillu. "Mico? A ešte jedna vec. Nesmú ma vidieť pretože som na úteku" Mico len prikývla. Raven letel pre nimi a oni išli v úplnom tichu. no ani jedna nechcela začať rozhovor. Ziberlee už ani nevedela čo by Mico povedala a Mico bola tvrdohlavá a nechcela ustúpiť. Vtom Ziberlee napadlo, že Mico musí povedať prečo vlastne idú do Ponyvillu. Nadýchla sa a išla začať keď zrazu raven rýchlo zmenil kurz a vracal sa k Mico. Tá sa prikrčila ako šelma a začala vrčať. Cez zaťaté zuby precedila: "Utekaj!" Ziberlee sa rozbehla ale pár metrov za Mico zastala. Chcela ten súboj sledovať. Ešte v živote nič také nevidela. Mico zaťiaľ stále vrčala hlasnejšie a hlasnejšie. Zdalo sa, že sa protivník približuje. "Bež! Bež do chatrč!" zakričala Mico. Ziberlee bežala domov. Keď ho uvidela rýchlo vbehla dovnútra nastražila uši a snažila sa počúvať čo sa deje. Pár minút bolo hrozivé ticho potom bolo počuť škrabanie a potom dopad tela na zem. Ziberlee sa zhrozila. Čo ak tá príšera Mico porazila? Čo ak je mŕtva?! Ziberlee premkol strach tak ako o Mico tak aj o vlastný život. Zrazu uvidela postavu krivkajúc blížiacu sa ku chatke. Bola to Mico. Ziberlee vybehla von. Mico mala rozdrúzganú nohu aj jedno krídlo. "Čo sa stalo?" Mico vypľula na zem pár zubov zaliatych krvou. Nepekne zanadávala a potom sa pozrela na Zib. Poviem ti to vo vnútri dobre? Raven sa hostí na mŕtvola a ja za ním prídem o chvíľu. Zib pomohla Mico odkrivkať až dovnútra. Tam si sadli na posteľ. "No bol to obrovskí medveď," začala, " Najprv sme okolo seba krúžili potom na mňa vyskočil a pritlačil ma k zemi. Takmer ma zožral keď mi napadlo prepichnúť ho krídlom" povedala a ukázala na ostrí nadstavec celý od krvi. Nemám ti na tie zlomeniny urobiť nejakí lektvar? Pomohlo by ti to." "Nie to netreba." "No fajn prepáč ale ja už budem musieť ísť dobre?" "Fajn povedala Mico a odkrivkala z chatky von. Pomaly išla ku telu aby sa na ňom pohostila. Ziberlee sa rozbehla. Bolo už veľa hodín a ona tam stále nebola. Keď vbehla do Ponyvillu bolo už takmer deväť hodín. a jednom stĺpe si všimla plagát s jej fotkou. Odtrhla ho a čítala: "Nevideli ste ju?" Zaplavila ju hŕba spomienok. Zrazu sa však na jednom dome otvorili dvere. Ziberlee hodila plagát na zem a schovala sa. Nikto ju nesmel vidieť. Keď neznámi poník odišiel višla von a rýchlo išla na vlakovú stanicu. Keď tam dorazila zrovna prichádzal vlak. Vyšla odtiaľ skupina možno piatich poníkov. Keď odišli vystúpil ešte jeden žrebec. Mal tmavosivú až takmer čiernu srsť a tmavomodrú hrivu. Položil vedľa seba kufor a obzeral sa. V momente ako ho Ziberlee uvidela rozbehla sa ku nemu a tuho ho objala. "Korten konečne si tu. Chýbal si mi."




 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lovýsek Lovýsek | 19. srpna 2013 v 16:52 | Reagovat

Páni...moc pěkně napsané. Těším se na dalsí část ;)

2 Niky Niky | 20. srpna 2013 v 9:31 | Reagovat

Skvělý akorát je mi trochu nechutný to žraní potkanů fuj :D ,ale zase z toho mám hlad :-D to je divný :-D .
Jinak těším se na další část.

3 Purple Wish the vampire Purple Wish the vampire | Web | 20. srpna 2013 v 13:14 | Reagovat

tohle je tvá nejpovedenější část...čekám,že to bude i dál tak zajímavé

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama